Od piatku 8. do nedele 10. sa v zborovom dome ECAV Púchov konala séria večerných programov Jesus House. Boli to programy so zamyslením, modlitbami a kresťanskou hudbou. Programy sa premietali na plátne priamo z Nemecka, ale okrem toho si aj naši mládežníci (Zuzka Mikolášiková, Ľuboš Mikolášik, Radko Fujerík) pripravili ďalšie chvály či iné aktivity.

Úžasné chvály boli aj v premietaní počas celého víkendu. Viedla ich skvelá hudobná skupina Gracetown. Jediná chyba na chválach bola, že sme ich počúvali v nemeckom jazyku, ale Miro Mudrák sa nám snažil slovenským prekladom priblížiť o čom spievajú.

"Navráťte sa ku mne, a ja navrátim sa k Vám! - vraví Hospodin mocností. Mal 3, 7b"

V premietaniach boli, samozrejme, aj zamyslenia, o ktoré sa staral Matthias Clausen. Postupne každý deň nám prezradil niečo o viere, láske a nádeji.

Piatok po privítaní nám starší dorasťáci predviedli scénku o pozívaní ľudí na Jesus House. Myšlienka scénky spočívala v tom, aby sme sa nebáli pozvať ľudí na takéto akcie, a aby sme sa nebáli ich odmietnutia. Potom nám ešte Barča prečítala príbeh o kyvadle a čase, ktorý častokrát zbytočne strácame. V premietaní nám Gracetown zahral niekoľko piesni a slovo získal Matthias. Rozprával o viere. Prerozprával nám príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil malomocného vďaka jeho viere. Povedal, že dôverovať niekomu sa naučíme až po určitom čase prežitom s ním. A Boh si želá, aby sme dôverovali, preto si s Ním musíme pestovať vzťah.

V sobotu nás Barča privítala a zaspievali sme si chvály. Po modlitbách pre nás Ján Behro vymyslel aktivitku. Čítal nám rôzne otázky, my sme mali prechádzať na dve strany miestnosti podľa našich odpovedí. Vždy sme si mohli vybrať z dvoch možností. Buď máme radšej modrú alebo žltú farbu, citrónovú alebo čokoládovú zmrzlinu…

Program z Nemecka opäť začal chválami od Gracetownu. A potom jedna žena vyrozprávala svedectvo o svojom živote. Bola to Bettina Ratering. Mala smutný život:

"jej matka bola prostitútka a ona sa narodila, keď mala jej matka 15 rokov. Do šiestich rokov žila s matkou v „bordeli“. Úrady ju od tiaľ dostali do detského domova a potom k pestúnom. U nich mala materiálne všetko, ale chýbalo jej objatie a pocit, že ju niekto má rád. Ušla na ulicu. Stala sa závislou na drogách a tiež prostitútkou ako jej matka. Raz prišla do Švajčiarska a tam stretla mladých kresťanov, ktorý sa jej pokúsili pomôcť. Jedného muža napadla a on k nej o pár hodín prišiel a rozprával jej o Božej láske. Zachránil ju tým a ona teraz pomáha ľuďom, ktorí majú podobné ťažkosti ako mala sama."

Po tomto životnom príbehu sa dostal k slovu Matthias. Dnes sme počúvali Božie myšlienky cez neho o láske. Povedal, že sme príliš hrdí na to, aby sme si priznali, že potrebujeme lásku. Pravá láska nás berie takých, aký sme, „lásku v akcii“ môžeme vidieť na Ježišovi. On svojou láskou ešte aj likvidoval povrchnú lásku – využívanie. Na konci večera sme mali chvíľku stíšenia, úprimne sme sa modlili a ďakovali Pánu za jeho obeť a kríž.

Premietanie skončilo a my sme sa s pokojom rozišli domov. Niektorí možno premýšľali o týchto dňoch, niektorí
o svojej viere a láske Pána Ježiša. Ja som myslela na to, ako je možné, že niekto tak dokonalý a úžasný ako Ježiš sa
obetoval a trpel za moje hriechy. Za hriechy celého sveta…

autor článku: Patrícia Pažitná