Milí bratia a sestry!
Máme pred sebou výzvu skúseného hospodára – roľníka, ktorý vyzýva počas celého dňa k sejbe.
A táto praktická skúsenosť roľníkovho života má byť prenesená do života a služby na Božej roli – cirkvi. Samotná výzva vychádza zo skúsenosti života, má teda svoje opodstatnenie i hlboké posolstvo, v ktorého odkaze môžeme preskúmať svoje doterajšie aktivity života, ale rovnako sa v tom posolstve ukrýva program pre zajtrajšok – môj, mojej rodiny, mojej cirkvi.
Mgr. Dušan Cina
Vypracoval: Mgr. Dušan Cina
Na základe biblického textu:
„Zrána rozsievaj svoje semä a do večera nenechaj svoju ruku nečinnú, lebo nevieš, čo sa vydarí: to či ono, alebo oboje.“
Kazateľ 11, 6
„Zrána rozsievaj svoje semä a do večera nenechaj svoju ruku nečinnú“ – v prvom kroku nás ten biblický hospodár upozorňuje na darovaný čas – zrána až do večera – čas jedného dňa, ktorý má svoju hodnotu. A my máme povinnosť túto hodnotu darovaného času zúročiť, teda každý jeden deň niečím zmysluplným naplniť, niečo zmysluplné a hodnotné konať. Nie urobiť raz a dosť, ale neprestajne konať – zrána až do večera nenechaj svoju ruku nečinnú. Deň za dňom. Z tých darovaných dní sú týždne a mesiace a roky, ale ty nenechaj svoju ruku nečinnú.
„Zrána rozsievaj svoje semä…“ – hneď na začiatku svojej výzvy nás však biblický hospodár neponecháva len napospas našim falošným predstavám o našich ľudských aktivitách. Ale veľmi jasne definuje, že sa jedná o sejbu, ktorou má byť naplnený náš deň, náš týždeň, náš rok, náš život. A sejba nám obrazne predstavuje činnosť, ktorá je plodná, niečo z nej vyrastie, tvorí budúcnosť.
A pred zrkadlom tejto výzvy povedzme si úprimne, že ľudia dnes toho konajú mnoho, ale je to sejba pre budúcnosť? Ako je to v mojom živote, v mojej rodine, v mojej cirkvi, keď sme zaneprázdnení od rána až o neskorého večera, deň čo deň, rok, čo rok, koľko z tých našich aktivít a zaneprázdnenosti je sejbou pre novú budúcnosť, a koľko je len mŕtva a neplodná činnosť? Nie je tá naša obrovská aktivita len udržiavaním stavu, len akási prevádzka, aby sme prežili, aby sme sa teraz zabezpečili, možno zviditeľnili – v rodinách i v cirkvi.
„…lebo nevieš, čo sa vydarí: to či ono, alebo oboje“- ďalším dôležitým upozornením z hospodárovej výzvy je skutočnosť, že pri sejbe nie je všetko v našej moci. Musíme si byť vedomí toho, že nie všetko čo sejeme, rozsievame, musí automatický na prvý pokus vyrásť a priniesť úrodu. Vidíme to sami v posledných rokoch na našich poliach, keď sa niektorým plodinám nedarí, príde zlý rok – suchý, mokrý, atď. – mnohí povedia už sa neoplatí ani zasiať obilie, ani zeleninu …. Ľahko sa nám to hovorí, keď si to dnes kúpime v obchodoch. Napriek všetkým zlým skúsenostiam však každý rok nanovo nakúpime semená a zasejeme ….
Ale čo bude s duchovnými a morálnymi hodnotami v našich životoch a životoch našich detí, čo bude s vierou v Pána Ježiša Krista pri našich potomkoch, ako bude vyzerať cirkev bez presvedčených, horlivých a obetavých ľudí? Pýtam sa preto, lebo sme v mnohých smeroch poľavili v tej duchovnej sejbe, či už v rodinách pri výchove a živom svedectve alebo aj v samotnej cirkvi – cirkevnom zbore v tom spoločnom rozsievaní evanjelia Kristovho, ktoré je mocou Božou na spasenie každému veriacemu. Alebo sme sa už zmierili s tým, že naša generácia ešte ten svoj život dožije podľa tých starých poriadkov a nech si naše deti, vnúčatá žijú po svojom, ako chcú? Ak si to naozaj myslíme a sme s tým ako tak v podstate zmierení, a ja som presvedčený, že je to tak podľa nášho záujmu a postojov, položme si otázku, či sme naozaj aj presvedčení, že naše deti, budúce generácie a celý svet môžu žiť šťastný, radostný a požehnaný život bez poznania Božej lásky a bez oslobodzujúcej a zachraňujúcej milosti Pána Ježiša Krista.