Drahé sestry a bratia,
spoločne stojíme na začiatku pôstneho obdobia cirkevného roku. Je to vzácny, dôležitý čas. Budí v nás potrebu prihovoriť sa vám s jednoduchými slovami povzbudenia, ktoré si my sami ako prví chceme zobrať k srdcu.
Inšpiruje nás slovo nášho reformátora Martina Luthera. Keď vo Veľkom katechizme vysvetľuje Druhý článok Všeobecnej viery kresťanskej – článok o viere v Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, končí poznámkou, ktorá sa mu javila ako veľmi závažná:
„Všetky tieto slová rad radom vysvetliť nepatrí do krátkej detskej kázne, ale do dlhých kázní počas celého roku; najmä v obdobiach určených na obšírne rozoberanie každého článku: o narodení, utrpení, zmŕtvychvstaní, nanebovstúpení Krista, a tak ďalej. Veď celé evanjelium, ktoré kážeme, je na to, aby sme dobre pochopili práve tento článok, pretože na ňom spočíva všetka naša spása a je taký bohatý a obsiahly, že sa vždy budeme mať čo z neho učiť“ (II. článok, odst. 32 – 33).
Luther má pred očami Ježiša Krista, Hodnotu nad všetky hodnoty a v tejto poznámke hovorí ku kazateľom i poslucháčom slova o Kristovi. Ako predsedníctvo cirkvi, pozostávajúce z ordinovaného a neordinovanej, sa na začiatku pôstneho obdobia chceme symbolicky prihovoriť kazateľom i poslucháčom, ordinovaným i neordinovaným.
Ordinovaných chceme povzbudiť, aby veriacich pastiersky sprevádzali pôstnym i veľkonočným obdobím svojim poctivým a koncentrovaným kázaním evanjelia, výkladom zmyslu a dosahu utrpenia, smrti a vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista. Áno, sme zaviazaní robiť tak vedome a s nadšením vždy. A robiť to principiálne, pretože práve to je najhorúcejším jadrom našej viery. Ale v tomto roku to robme zvlášť poctivo a koncentrovane i pre to, že si pripomíname 505. výročie dišputy v Heidelbergu (jar 1518), kde Martin Luther prezentoval svoju „teológiu kríža“. Jedinú teológiu, – ako poznamenával – ktorá obstojí pred Bohom a ktorá môže spasiť človeka.
Neordinovaných chceme povzbudiť, aby pôstny čas vedome poňali ako veľmi špeciálny čas, ktorý sa im ponúka prežiť. Duch Svätý chce v ňom obnoviť pri nás to, čo bývalo vzácne a životaschopné, ale čo sa časom opotrebovalo. Chce očistiť to, čo udalosti, strach a starosti pozanášali svojimi nánosmi. Buďme slobodní a otvorení pre Božie veci! Dávajme pozor na Slovo, ktoré sa nám káže a berme ho osobne. Venujme čas čítaniu Biblie a modlitbe. Z webu vyberajme to, čo kresťansky buduje. Vypínajme spotrebiče, ktoré nás zabávajú a rozptyľujú. Voľme radšej ticho, samotu s Bohom, alebo dôverné spoločenstvo s najbližšími. Ochotne prijímajme ponuky, s ktorými prichádzajú cirkevné zbory a spoločenstvá. Buďme pevnou a vďačnou súčasťou našich zhromaždení.
„Kvôli sebe nič neurobil a ani to nepotreboval“, „zadosťučinil za mňa a vyplatil moju dlžobu“ (II. článok, odst. 31). Takýmito slovami Luther komentuje zmysel utrpenia a smrti nášho Pána. Kiež týmto jednoduchým slovám a vyznaniam osobnejšie, hlbšie a do dôsledkov porozumieme. Nech na to poslúži i tento čas. Obnovme sa v dôvere, úcte, vďačnosti a nasledovaní nášho Pána Ježiša Krista, obnovme sa v službe a v svedectve.
Sestry a bratia, srdečne vás pozdravujeme. Tešíme sa zo zasľúbenia, že Duch Svätý robí v nás „omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme“ (Ef 3, 20). Nech sa pri vás i pri nás tak stane!
So sesterským a bratským pozdravom,
Renáta Vinczeová a Ivan Eľko,
Predsedníctvo ECAV na Slovensku.
Prevzaté z ecav.sk
