Aj na našich stránkach ste mohli zaznamenať informáciu, že záriečský kantor Marek Mikáč, ktorý vypomáha aj v našom zbore, je aktuálne v zahraničí na študijnom pobyte. Avizoval však na Slovensku koncertné turné, ktoré neobíde ani náš kostol a tak sme mu pri tejto príležitosti položili zopár otázok.
Ďakujem za oslovenie a úvodom všetkých na Slovensko srdečne pozdravujem z fínskych Helsinek! Momentálne sa tu, v hlavnom meste Fínska, nachádzam na študijnom pobyte. Trávim tu celý akademický rok 2023/2024 na jednej z najprestížnejšeích hudobných akadémii na svete – Sibelius Academy, UNIARTS Helsinki a študujem tu hru na akordeóne. Naspäť v Mestečku a Záriečí za organom sa opäť objavím v máji tohto roku. Už sa na to veľmi teším!
Sníval som o tom už od mojich stredoškolských čias. Veľmi ma lákali severské krajiny. A podľa toho, čo som počul na medzinárodných súťažiach, tak sa tu od nich mám čo učiť. A nielen ja ako jednotlivec, ale v podstate celá naša spoločnosť. Moje očakávania sa potvrdili a tak sa snažím čo najviac načerpať vo všetkých smeroch. Nielen v hre na nástroji, pedagogickom smere, ale i v smere ľudskom a profesionálnom. Ale priznávam – je tu zima.
Myslím, že túto otázku som zodpovedal už vyššie. Áno, bol to jeden z mojich najväčších snov dostať sa jedného dňa na túto akadémiu a pracovať každý deň s tými najlepšími, svetovo uznávanými interpretmi a pedagógmi. A som za to neskonale vďačný, že Hospodin riadil kroky môjho života až k splneniu tohto sna.
Najväčšou výzvou bolo pre mňa odcestovať do úplne cudzej krajiny a nechať všetko čo a koho milujem doma na naozaj dlhú dobu. Zo začiatku to vôbec nebolo ľahké. Išlo o úplne všedné veci. Bol som zrazu mimo dlhoročne vybudovaného stereotypu a všetko som si musel organizovať nanovo a úplne sám. Až vtedy som pochopil akú obrovskú cenu majú napríklad pravidelne vypraté veci od mamy, či slepačí vývar a rezne od babky. Alebo len obyčajné stretnutie s priateľmi a predovšetkým s rodinou a s mojou priateľkou. To bolo zo začiatku skutočne veľmi náročné. Ale človek si zvykne aj na šibenicu – tak nejako sa to u nás doma hovorí. Teraz sa pri tom už usmievam, keď som takmer na konci svojho študijného pobytu.
Môj bežný deň v týždni ani nie je ničím zaujímavý. Do ôsmej hodiny budíček, potom ranná rutina, raňajky. Nasleduje cesta do školy, ranné cvičenie na nástroji zvyčajne od desiatej do jednej popoludní. Potom nasleduje obed. Po obede trikrát týždenne do posilňovne. A od štvrtej do deviatej večer opäť cvičím na nástroji. Potom cesta na internát, večerná rutina a posteľ. Tak čo poviete, je to veľa aktívít? Asi vás neprekvapí, že môj najobľúbenejší predmet je Hra na akordeóne.
„Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli.” Prorok Izaiáš 43. kapitola, 2. verš
Hlavné rozdiely? Toto by mohla byť téma na celý samostatný rozhovor. Ale pokúsim sa stručne to zhrnúť.
Fínskej spoločnosti na vzdelaní naozaj veľmi záleží a záleží na ňom skutočne všetkým. Fíni vedia, že bez kvalitného vzdelania nemôžu napredovať a ani by neboli ako spoločnosť a národ tam, kde sú teraz. Čisto mojim subjektívnym odhadom sú vo vzdelávaní minimálne 30 rokov pred nami. Používajú úplne iné, nové funkčné metódy a odstraňujú tie staré zaužívané ale nie vždy funkčné. Sú veľmi inovatívni a neboja sa zmeny, ktorá so zdravým rozumom prináša očakávané výsledky.
Taktiež tu má školstvo neporovnateľne väčšiu finančnú aj odbornú všeobecnú podporu oproti Slovensku. Tu sú vlády schopné kontinuity a je jedno, kto je momentálne je pri moci. Ak mala predošlá vláda dobrý nápad, zrealizuje sa a nezmetie sa zo stola iba kvôli egu. To sú asi také najväčšie rozdiely ktoré badám oproti Slovensku.
Život vo Fínsku je na jednej strane veľmi jednoduchý. Špeciálne pre mňa ako študenta. Zároveň je tu však v porovnaní so Slovenskom dosť draho – ubytovanie, cestovanie, či služby. Navyše, vzhľadom na rozlohu Fínska je všetko veľmi ďaleko. Takže naozaj málokedy sa vyberiem niekde na výlet, alebo sa zabávať hocijakým spôsobom. Mám tým pádom viac času sa naplno venovať štúdiu. Jedna vec, ktorú ale musím zmieniť, sú sauny. Sú tu všade. Častokrát aj zadarmo. Naozaj všade! To je jedna z vecí, ktorá mi na Slovensku bude chýbať. Ísť do 100 stupňovej sauny, keď je vonku -15°C a potom sa “schladiť” v zamrznutom Baltskom mori vo vysekanej ľadovej diere. Rovnako ma veľmi poteší aj návšteva nejakého kostola. Fínsko je protestantská krajina a tak sa tu aspoň v tomto smere cítim ako doma.
Nie, ani neplánujem. Ich jazyk je – povedzme – veľmi špecifický a neplánujem tu ostať žiť, takže nevidím dôvod sa ho učiť. Viem len niekoľko slov a verte mi, že nechcete aby som Vás a seba s nimi zaťažoval. Kiitos!
Moc som toho z fínskej kuchyne nevyskúšal, keďže si nemôžem dovoliť ísť v Helsinkách do reštaurácie. Helsinki sú, čo sa týka reštaurácii, veľmi drahé ako každé hlavné mesto. A taktiež sa o fínskej kuchyni hovorí ako nie o tej najlahodnejšej. Vyskúšal som však niekoľko sladkostí, alebo tradičné pečivo a koláče. Moje obľúbené je Korvapuusti – tradičné fínske škoricové “osie hniezdo“.
Choďte, len sa nezabudnite dobre obliecť. To je moja jediná rada, ktorú im môžem dať. Odporúčam to každému jednému študentovi všetkými desiatimi! Neopakovateľná a drahocenná skúsenosť.
Okrem mnohých profesionálnych kontaktov, zaujímavých kurzov a prednášok, ktoré u nás nie sú a okrem vynikajúcich hodín s mojim profesorom, je to napríklad pripravované turné s mojím kolegom, s ktorým tu hrám komornú hru. Budeme hrať tri koncerty vo Fínsku a prídeme odohrať aj na Slovensko koncerty v piatich evanjelických kostoloch. U nás to bude v kostole v Púchove, ktorý poskytuje pre koncert výborné podmienky. Už sa na Vás všetkých tešíme a na náš koncert vás srdečne pozývame! Naše turné na Slovensku môžete podporiť cez www.donio.sk/duoallacord.
