28. marca si pripomíname 432. výročie od narodenia biskupa a učiteľa národov, Jána Amosa Komenského, ktorý aj dnes takto volá unaveného pútnika:
„Navráť sa, odkiaľ si vyšiel, do domu svojho srdca a zavri za sebou dvere. Kde si bol, syn môj, kde si tak dlho chodil? Čo si na svete hľadal? Potešenie? Kdeže si ho mal hľadať ako v Bohu? A kde Boha, ako v Jeho chráme? A ktorý je chrám Boha živého, ako chrám živý, ktorý si On sám pripravil, než tvoje vlastné srdce? Díval som sa, syn môj, keď si blúdil, ale už som sa dívať nechcel, priviedol som ťa k sebe. Lebo tu som si zvolil palác svojho bývania. Ak chceš tu bývať so mnou, nájdeš tu, čo si vo svete darmo hľadal: pokoj, potešenie, slávu a sýtosť všetkého. To ti sľubujem syn môj, že nebudeš sklamaný.“
Ale takisto, aj odkaz blahej pamäti prof. ThDr. Igora Kišša, veľkého znalca a milovníka Jána Amosa Komenského, ktorý pred 10 rokmi v chráme Božom v Považskej Bystrici na Veľký piatok začínal kázeň slova Božieho citovaním Komenského diela o všenáprave sveta na základe Kristových princípov. Týmto aj nás zaväzoval aplikovať Komenského odkaz do nášho každodenného života.
Tieto odkazy velikána svetových dejín ma inšpirovali splniť si sen a navštíviť miesto hrobového odpočinku J. A. Komenského, ktorý bol 26. novembra 1670 pochovaný v holandskom meste Naarden, neďaleko Amsterdamu, kde pobudol 14 rokoch, až do svojej smrti. Toto miesto je výsostným územím Českej republiky. Komenský bol vodcom českých protestantov, ktorí po Bitke na Bielej hore (1620), museli opustiť svoje domovy i majetky. V dôsledku toho vyše 30 000 rodín opustilo svoju vlasť a odišli ako exulanti do vyhnanstva. Protestanti z Čiech išli do Poľska a Maďarska a z Moravy došli na Slovensko do Púchova, Lednice a Skalice. Prečo práve do Púchova a neďalekej Lednice? Na moravsko-slovenskom pohraničí sa nachádza dnes už zrúcanina Lednického hradu. Bolo to sídlo lednického panstva, ktorému patrilo 27 dedín i mestečko Púchov. Majiteľom hradu bola šľachtická rodina Lorántffi, ktorá vyznávala evanjelickú vieru.
Táto rodina prijala exulantov na svojom území. Exulanti si zriadili 2 cirkevné zbory a to v Púchove i v Lednici. Najviac ich žilo v Púchove, kde si na pozemkoch im darovaných, vytvorili jednu ulicu, ktorá sa doposiaľ menuje Moravskou ulicou. Od zemepánov dostali výsady: zaručila sa im náboženská sloboda, mohli si postaviť kostol, faru a školu, deti mali zaistené dedičské právo, slobodne mohli vykonávať svoju remeselnícku činnosť. Mŕtvych mohli pochovávať na verejnom cintoríne. Český bratia tak vytvorili „moravskú obec“, na čele s 8 a 12 staršími a mali aj svoju vlastnú pečať. Postavili si svoj chrám a za duchovného správcu zboru určil Komenský svojho švagra, Jána Efrona z Přerova. A tak v tomto meste boli 2 chrámy, evanjelický i chrám Jednoty bratskej.
Ján Amos Komenský, biskup Jednoty bratskej, bol správcom kvitnúceho zboru v poľskom Lešne. Odtiaľ prešiel spravovať, na základe pozvania Rákoczyho manželky Zuzany Lorántffi, latinskú školu do Šarišského potoka, kde pobudol 4 roky. V roku 1654 sa Komenský zastavil v Púchove i v Lednici u švagra, kňaza Mikuláša Drábika, od ktorého prevzal rukopis „Lux in Tenebris“ (Drábikove proroctvá o skaze Habsburského rodu). 10. júla 1663 bola do Púchova z príkazu Komenského zvolaná porada, ktorej sa zúčastnilo 20 kňazov. Po odhalení wesselenyiovského sprisahania, ktorého sa zúčastnil aj František Rákoczy I., za započalo prenasledovanie evanjelikov, ale aj českých bratov, nielen v Púchove. Medzitým J. A. Komenský prijal pozvanie holandského kráľa do Amsterdamu reformovať jeho školstvo.
Najprv bol zatknutý 83-ročný starec, Mikuláš Drábik, kňaz v Lednici a v Bratislave dňa 16. júla 1671 jezuitmi na smrť odsúdený pre jeho protihabsburgskú činnosť. Potom padol za obeť Púchov, keď 9. októbra 1671 prišiel do Púchova vrchnostenský úradník s jezuitmi a odobrali oba kostoly. Český bratia splynuli postupne so zvyškami evanjelického obyvateľstva. Prínosom pobytu českých bratov na našom území, boli nové demokratické myšlienky, ktoré však pre postupne nastolenú despotickú nadvládu nemohli ďalej odovzdávať a rozširovať. Založili rezbársku školu v Lednici, ktorej výsledkom je aj unikátny oltár z roku 1643, dodnes zachovaný a slúžiaci v púchovskom evanjelickom kostole. Taktiež kníhtlačiareň, čím šírili vedomosti a odstraňovali negramotnosť, ale aj dodnes známu súkennú modrotlač, či iné remeslá, ktoré doposiaľ obohacujú región. „Púchovská luteránska dolina“ (obce, ktoré založili exulanti) sa dodnes hrdo hlási k odkazu svojich predkov, medzi ktorých patrím i ja s historickým rodom Marcinovcov.
Aj pre tieto skutočnosti som vďačný Pánu Bohu, že mi umožnil splniť si dávny sen a navštíviť miesto hrobového odpočinku veľkého biskupa a učiteľa národov, ako aj duchovného vodcu blahej pamäti i mojich predkov. Bola to zvláštna chvíľa naplnená bázňou a pokorou, keď som mohol, spolu so svojimi spolupracovníkmi zo Strediska Evanjelickej DIAKONIE v Košeci, v ďakovnej modlitbe zastať nad hrobom Jána Amosa Komenského a zaspievať jeho pieseň „Má duše Pána svého chvál“, ktorá úžasne vyznela v prekrásnom, majestátnom, akustickom mauzóleu Volonského kostola. Dnes je toto miesto vyhľadávaným, nielen turistami z Európy, ale i zo zámoria, navštevujú ho aj mladé generácie v rámci školských exkurzií.
„ Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid. 13,7)
Ľubomír Marcina