Základný kameň zborového domu “ léta Páně 1939″

V mene Božom.

Pamätný spis.

Položenie základného kameňa Evanjelického domu osvety v Púchove n. Váhom – léta Páně 1939.

Pomoc naše budiž ve jménu Páně,
kterýž učinil nebe i zemi,
jméno Jeho budiž od nás pochváleno
a zvelebeno odsaváď až na věky věků, Amen.

Naše dni, v ktorých sme sa rozhodli k u stavbe tohto domu, boli podobné dňom starého Izraela, kedy Hospodin bol zatriasol našou zemou a roztrhol ju (žalm 60,4) pre našu nesvornosť a zlobu, kedy z vlasti našej Republiky Československej po kusoch bolo trhané na všetkých stranách po mníchovskom a viedenskom rozsudku, až konečne prišlo k úplnému rozpadnutiu mnohou krvou vydobytej Československej Republiky.

Hospodin ukazoval lidu svému tvrdé věci a napájel nás vínem zkourmoucení. Tieto slová najlepšie vyjadrujú našu bolesť nad stratou toho, k čomu sme s veľkou láskou priľnuli, začo mnohí životy svoje obetovali, k budovaniu čoho všetky svoje sily vynaložili. Na troskách bývalej ČSR vznikol samostatný Slovenský štát, ktorý bol vyhlásený 14. marca 1939 a do týchto prevratových pomerov nasial nepriateľ semeno náboženskej neznášanlivosti v novom štáte, hneď od začiatku začal sa národ deliť na katolíkov a evanjelikov a ten, ktorý bol počtom silnejší a držal moc a vládu v rukách, dal to cítiť počtom slabšiemu, preto sa slovenské evanjelictvo vzpamätovalo, našiel brat brata, zabudol každý na rozdiele politické i spoločenské, ktoré mnohých delili a ako s duchom Božím riadení našli sme sa, aby sme zachovali, udržali a rozmnožili dedičstvo našich predkov. A tak i v našom zbore púchovskom práve v týchto ťažkých časoch, všetci tí, ktorí zostali silní vo viere, ktorí sa nebáli neistých časov, ale ktorí videli, že je potrebné, aby ovocie ducha sa mohlo zveľaďovať, jednomyseľne rozhodli sa ku stavbe Ev. domu osvety.

Myšlienka zdala sa mnohým odvážnou, veď nebolo haliera jednoho na tento cieľ, začala sa pomaly kryštalizovať, bola to akási skúška viery a lásky údov nášho zboru a čoskoro sa ukázalo, že pri ochote a dobrej vôli všetko s pomocou Božou sa dá urobiť. A v našom zbore sa toto ukázalo a tým bolo o stavbe rozhodnuté. A tak sa zdalo, že v pravý čas, v hodine dvanástej, lebo ten starý nepřítel rozťahuje svoje drápy, hledaje, koho by sežral a zo dňa na deň cítime väčšiu potrebu utužovať sa vo viere mimo chrámu a školy a k tomu účelu má slúžiť má i náš Ev. dom osvety.

Tradícia predkov našich káže nám byť a zostať vernými viere predkov a rodu svojmu. To je tradícia slovenských evanjelikov, v ktorých národnosť a náboženstvo boli vždy sestrami. V živote národnom je táto tradícia v idey Slovanskej, ale bez nenávisti oproti iným národom, v živote náboženskom je to tradícia husitská a reformačná vôbec. K udržaniu týchto tradícií je našim zbožným prianím, aby slúžil tento náš nový stánok. To je odkaz nás, všetkým Vám budúcim, ktorí chcete v tomto dome pracovať.

Nech si ale každý pamätá, že hlavným cieľom i v tomto stánku bude, vychovávať dedičov kráľovstva Božieho, čo je najbohatší poklad pre každého človeka, ďalej pravé kresťansko-evanjelické charaktery, ktoré by sa nestyděli za evanjelium Kristove, ktoré by stáli nezlomne v poznanej pravdě, ktorá nad všetkými víťazí a mocná je až na věky. Preto i tento náš stánok nie je cieľom práce našej, ale len prostriedkom k dosiahnutiu večných stánkov vierou v Krista Ježiša Pána nášho. A my do ďalších dní v Bohu udatně sobě počínati budeme a onť pošlapá nepřátely naše.

Definitívne bolo o stavbe rozhodnuté na celocirkevnom konvente nášho zboru dňa 14. mája 1939, kde sa prejavila príkladná jednomyseľnosť a ochota k obetiam. So stavbou bolo v mene Božom započaté 22. mája 1939. Stavba budovy bola zadaná firme Jozef Jarcovjak, architekt a staviteľ v Púchove n./V., tesárskemu majstrovi Štefanovi Pobežalovi na Vieske-Bezdedove, stolárskemu majstrovi Jánovi Kuchtovi v Púchove, Vojtechovi Frančekovi, maliarovi v Púchove, Ondrejovi Korčekovi, pokrývačovi v Nimnici.

Slova Božieho kazateľom bol: Peter Škodáček.
Cirkevným dozorcom: JUDr. Jozef Letrich, prednosta organizačného oddelenia svazu roľníckych vzájomných pokladníc v Bratislave.
Cirkevným miestodozorcom: Andrej Šikura, hlavný notársky tajomník v Púchove.
Správcom – učiteľom ev. a.v. ľud. Školy: Juraj Matejka.
Hlavným kurátorom zboru: Ján Plánovský, kožušník.
Zborovým pokladníkom: Štefan Janoško, pekár.
Kostolníkom: Karol Orgoník.
Zvonárom: Ján Plánovský.
Zametačkou: Katarína Martáková.
Kurátorom v Nimnici: Št. Kováčik, roľník.
Kurátorom na Vieske-Bezdedove: Št. Pobežal,  tesársky majster.
Kurátorom v Streženiciach: O. Jozefík,  roľník.
Kurátorom v Hrabovke: O. Jurisa,  roľník.
Kurátorom v Dohňanoch: Ján Revák , roľník.
Kurátorom v Hoštine: Juraj Karumník, roľník.
Kurátorom v Ihrišťoch: O. Galánek, roľník.
Kurátorom v Mostišťoch: Ján Malo, roľník.
Kurátorom v Pov. Bystrici: Milan Kortman, riaditeľ Tatrabanky,
a okrem toho pekný počet presbyterov z celého púchovského zboru.

Nech pravica Božia sprevádza náš zbor púchovský na ďalšej ceste tohoto časného života, aby každé podujatie bolo dobré a šľachetné a samým Duchom Svätým požehnané a potom

byť svět plný ďáblů byl,
chtějících nás zhltiti,
však žádný by z nás neubyl,
musejíť odstoupiti:
Kníže světa toho
ač bouří mnoho,
co chce nespraví
moc Boží ho dávi,
slovíčko jej porazí.

Pán Bůh požhnej a ostříhej nás.
Pán Bůh, osveť tvář svou nad námi, a budiž nám milostivý,
Pán Bůh, pozdvihniž obličeje svého na nás, a dejž nám svůj časný i věčný pokoj.

Amen.

Podpísaní:
Peter Škodáček, slova Božieho kazateľ
Jozef Letrich, cirkevný dozorca
Andrej Šikura, cirkevný miestodozorca
Juraj Matejka, ev. a.v. sprácva-učiteľ
Ján Plánovský, hlavný kurátor
Štefan Jánoško, zborový pokladník
Pisateľ: Jozef Orgoník Zaron, kandidát IV. Ročníka učiteľského ústavu